Popis

Osudy kráľovských a kniežacích dcér obdobia gotiky neboli vždy jednoduché a priamočiare. Väčšinou mali vopred naprogramovaný život. Už v útlom veku ich odlúčili od matky, dali do kláštora, aby tam dostali príslušnú výchovu. Otcovia zatiaľ spriadali nitky sobášnej pavučiny – veď dcéry ako dobre investovaný kapitál mohli priniesť moc, vplyv, panstvá, ale aj kráľovské koruny. Ich názor nebol dôležitý. Prednosť mal záujem rodu, ktorému sa podľa vtedajšej morálky museli bezpodmienečne podriadiť. Diplomacia a sobášna politika ich spojila s mužmi, ktorých si samy nevybrali. Niektoré mali šťastie a prežili po ich boku spokojný život v kruhu početnej rodiny. Niektoré sa ich naučili milovať, vážiť si ich. Mnohé sa vzbúrili. Našli sa aj také, ktoré mali dostatok odvahy, aby otvorene bojovali za zrušenie zväzku, ktorý bránil ich rozletu a vybrali si muža, ktorého ľúbili. Takou bola Eleonóra Akvitánska, ktorá vymenila „mnícha“ za živočíšneho Plantagenetovca, Kunhuta Haličská, ktorá znesvätila podľa mienky súčasníkov pamiatku svojho kráľovského manžela, keď darovala svoje srdce a neskôr aj syna obyčajnému šľachticovi, ale aj…….