Popis

Fjodor Michajlovič Dostojevskij je extatik, zamilovaný do života svojich postav tajomnou láskou, tím vášnivejšou, čím je život k nim krutejší, čím viac ich od sebe odstrkuje. Dobro je u Dostojevského stav milosti, ktorý završuje víťazstvom nad hriechom. Preto snáď necháva svoju Netočku Nezvanovovú vyrastať uprostred najväčšej mravnej a fyzickej biedy, v rozháranej rodine nadaného, ale skrachovaného hudobníka, otčima Jefimova. Ponecháva jej síce nepatrnú, ale predsa len nadej na lásku, rovnako trýznivú a beznádejnú, ako všetko,

čo v jej svete patrí k ľudskému životu. Ak máme románovú fikciu chápať  ako autorovu spoveď, tak Netočka Nezvanovová má k takejto spovedi najbližšie z rady románov a noviel, ktoré autor napísal v dobe nepokoja, chudoby a horúčkovitej spisovateľskej práce po roku 1846, kedy mu novela Chudobní  ľudia vyniesla prvý literárny ohlas.