Popis

 Suetonius zachytáva osudy dvanástich cisárov od Caeasara po Domitiána. Na rozdiel od “veľkej” historiografie, sa nepridržiava chronologického rámca, ani sa nesústreďuje na analýzu jedinej témy, ale vytvára čosi v rámci dobovej historiografie, novú- históriu.

V centre jej záujmu nie je popis udalosti, ale osoba, a to osoba pre cisárske obdobie najpríznačnejšia, sám cisár, ktorý riadi celý štát. Stojíme teda pri základoch žánru biografie s jej prednosťami i nedostatkami. Suetonius je v porovnaní s Tacitom (ktorý tiež zobrazil Nera i Domitiana) väčšmi sústredený. Keďže zo zachyteného obdobia zakúsil na vlastnej koži len krátku poslednú časť za vlády Domitiána, pomerne nekriticky preberá historky, anekdoty a chýry o jednotlivých osobách, ktorým tak pridáva výrazné črty. Jeho populárny prístup púta pozornosť po stáročia.